Láska a vzťahy, Osobnostný rozvoj a motivácia, Rodina, rodičovstvo a deti

Boh ťa povoláva pre život v radosti

Boh ťa povoláva pre život v radosti Sedeli sme na lúke plnej kvetov a počúvali spev vtákov v neďalekých korunách stromov. Vánok jemne roztancoval aj to najmenšie steblo trávy a nám spríjemňoval tento krásny slnečný deň. Len sme tam tak ticho a v objatí sledovali, ako sa naše deti okolo nás naháňajú, ako sa ich smiech a radosť nesie navôkol. Zrazu pribehli k nám a silno nás objali, čas sa akoby zastali a všetci sme každou časťou svojho bytia ďakovali Bohu za prítomný okamih. Bol to náš raj a nebo už tu na zemi. V mojom srdci zazneli Jeho slová: Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.(Lk 17,21) Vtedy som pochopil a prežil to ozajstné šťastie, ktoré som celý čas hľadal. Po chvíli nás však čosi vyrušilo. Celou krajinou sa začal niesť zvláštny hlas. Akoby sa niekto približoval a volal moje meno. Nie, nemal som strach, z toho hlasu bol cítiť nekonečný pokoj. Ako ten hlas silnel stále jasnejšie som počul, ako na mňa volá. Po chvíli som si bol istý že je to On, ale ako je možné, že Ho počujem svojím sluchom? V srdci mi často zneli Jeho slová, ale teraz to bolo iné, počul som Ho jasne, akoby stál hneď vedľa nás. Keď znova na mňa zavolal, odhodlal som sa odpovedať, aj keď stále trochu neveriacky: „Tu som!“ On pokračoval: „Túžim ti darovať takýto život, túžim po tvojej radosti a spravím všetko pre to, aby si mohol túto radosť prežívať. Dal som svoj život, aby bola tvoja radosť úplná. Povediem ťa a ukážem ti, ako prežívať šťastie aj vo všedných dňoch a situáciách. Ukážem ti, ako vo všednosti rásť k svätosti so svojou rodinou.“ V duchu som si hovoril, veď to je to po čom celý život túžim a čo hľadám. Tak som sa odhodlal spýtať: „Čo mám pre to spraviť?“ On odpovedal: „Vykroč! Ja ťa povediem“. V tom som sa strhol a prebudil vo svojej posteli. Prvé letné lúče sa už snažili cez okná preniknúť do izby, no ja som sa snažil ešte zo všetkých síl znova zaspať a pokračovať v rozhovore s ním. Bolo ešte toľko vecí, na ktoré som sa chcel spýtať, čakal som a túžil som po kompletnom pláne a rozvrhu, čo, kedy a ako mám robiť, aby som také šťastie a takú radosť mohol dosiahnuť. No márne som sa snažil zaspať, v tom mi ale znova hlavou prebleskla jeho stručná odpoveď: „Vykroč! Ja ťa povediem“. Často sa nad tým zamýšľam, že prečo mi povedal len jednu krátku vetu, keď mi rovno mohol dať celý, podrobný a presný návod. Často mi ide hlavou otázka a určite nie som sám: Prečo vo svojej všemohúcnosti nemôže každému z nás poslať presnejšie a jasnejšie inštrukcie, ako svoj život žiť Jemu na slávu nám na radosť a spásu. Koľkým pádom a zraneniam by sme sa mohli vyhnúť, keby sme v situácii veľkých či malých rozhodnutí vedeli presne, že sem môžeš vkročiť, sem už nie, toto môžeš spraviť toto už nie – v úplne bežných a každodenných situáciách, ktoré ale majú veľký dopad na naše životy. A ako som tak rozmýšľal na tou vetou: „Vykroč! Ja ťa povediem“ zistil som, že je v nej ukryté viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Vypovedá omnoho viac, ako presný a podrobný plán, ktorý by mi vtedy mohol dať do ruky. Zistil som, že táto veta v sebe nesie tri posolstvá: 1. „Vykroč!“ – je potrebná moja akcia, aby som ja niečo spravil. Nečakaj na Boha, že ti šťastie a radosť spadnú z neba. Ty konaj, choď Bohu v ústrety. 2. „Ja ťa povediem“ – dôveruj Bohu, On je väčší než akákoľvek tvoja ťažká situácia, než akýkoľvek tvoj hriech či nepriateľ. Dôveruj aj keď nevidíš cestu, aj keď sa výsledky ešte nedostavili, dôveruj a neustále sa v dôvere upevňuj. 3. Iný, presnejší návod do svojich životných situácií už nepotrebuješ, pretože ťa nechce ovládať, miluje ťa a preto ti nechce diktovať inštrukcie ako otrokovi, ale chce ťa viesť ako syna, ako milovanú dcéru v slobode. Častokrát vôbec neviem presne čo, ako, kedy by bolo najlepšie spraviť, držím sa len prísľubu, že ak vykročím a budem mu dôverovať, tak ma povedie. Tak som vstal do nového dňa, za prísľubom šťastia a radosti a to som ešte netušil, že som vstal do nového, úžasného života v ktorom sa mení aj tá najobyčajnejšia a najvšednejšia vec v zázrak. A že sa blížim k naplneniu môjho sna. Aj ty vykroč spolu s nami na cestu objavovania radosti vo všedných chvíľach. Tvoj život bol draho vykúpený, na to aby bol prežitý v strachu, smútku, hneve či v depresii. Boh aj tebe hovorí: „Vykroč! Ja ťa povediem.“ a váš zármutok sa premení na radosť. (Jn 16,20)

 Sedeli sme na lúke plnej kvetov a počúvali spev vtákov v neďalekých korunách stromov. Vánok jemne roztancoval aj to najmenšie steblo trávy a nám spríjemňoval tento krásny slnečný deň.

 Len sme tam ticho a v objatí sledovali, ako sa naše deti okolo nás naháňajú, ako sa ich smiech a radosť nesie navôkol. Zrazu pribehli k nám a silno nás objali, čas sa akoby zastavil a všetci sme každou časťou svojho bytia ďakovali Bohu za prítomný okamih. Bol to náš raj a nebo už tu na zemi. V mojom srdci zazneli Jeho slová:

Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.(Lk 17,21)

Vtedy som pochopil a prežil to ozajstné šťastie, ktoré som celý čas hľadal.

Prítomný okamih

Po chvíli nás však čosi vyrušilo. Celou krajinou sa začal niesť zvláštny hlas. Akoby sa niekto približoval a volal moje meno. Nie, nemal som strach, z toho hlasu bol cítiť nekonečný pokoj. Ako ten hlas silnel stále jasnejšie som počul, ako na mňa volá. Po chvíli som si bol istý že je to On, ale ako je možné, že Ho počujem svojím sluchom? V srdci mi často zneli Jeho slová, ale teraz to bolo iné, počul som Ho jasne, akoby stál hneď vedľa nás.

Vykroč! Ja ťa povediem

 Keď znova na mňa zavolal, odhodlal som sa odpovedať, aj keď stále trochu neveriacky: „Tu som!“ On pokračoval: „Túžim ti darovať takýto život, túžim po tvojej radosti a spravím všetko pre to, aby si mohol túto radosť prežívať. Dal som svoj život, aby bola tvoja radosť úplná. Povediem ťa a ukážem ti, ako prežívať šťastie aj vo všedných dňoch a situáciách. Ukážem ti, ako vo všednosti rásť k svätosti so svojou rodinou.“ V duchu som si hovoril, veď to je to, po čom celý život túžim a čo hľadám. Tak som sa odhodlal spýtať: „Čo mám pre to spraviť?“ On odpovedal: „Vykroč! Ja ťa povediem“.

 V tom som sa strhol a prebudil vo svojej posteli. Prvé letné lúče sa už snažili cez okná preniknúť do izby, no ja som sa snažil ešte zo všetkých síl znova zaspať a pokračovať v rozhovore s ním. Bolo ešte toľko vecí, na ktoré som sa chcel spýtať, čakal som a túžil som po kompletnom pláne a rozvrhu, čo, kedy a ako mám robiť, aby som také šťastie a takú radosť mohol dosiahnuť. No márne som sa snažil zaspať, v tom mi ale znova hlavou prebleskla jeho stručná odpoveď: „Vykroč! Ja ťa povediem“.

 Často sa nad tým zamýšľam, že prečo mi povedal len jednu krátku vetu, keď mi rovno mohol dať celý, podrobný a presný návod. Často mi ide hlavou otázka a určite nie som sám: Prečo vo svojej všemohúcnosti nemôže každému z nás poslať presnejšie a jasnejšie inštrukcie, ako svoj život žiť Jemu na slávu, nám na radosť a spásu? Koľkým pádom a zraneniam by sme sa mohli vyhnúť, keby sme v situácii veľkých či malých rozhodnutí vedeli presne, že sem môžeš vkročiť, sem už nie, toto môžeš spraviť, toto už nie – v úplne bežných a každodenných situáciách, ktoré majú ale veľký dopad na naše životy?

A ako som tak rozmýšľal na tou vetou: „Vykroč! Ja ťa povediem“ zistil som, že je v nej ukryté viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Vypovedá omnoho viac, ako presný a podrobný plán, ktorý by mi vtedy mohol dať do ruky. Zistil som, že táto veta v sebe nesie tri posolstvá:

  • „Vykroč!“ – je potrebná moja akcia, aby som ja niečo spravil. Nečakaj na Boha, že ti šťastie a radosť spadnú z neba. Ty konaj, choď Bohu v ústrety.
  • „Ja ťa povediem“ – dôveruj Bohu, On je väčší než akákoľvek tvoja ťažká situácia, než akýkoľvek tvoj hriech či nepriateľ. Dôveruj aj keď nevidíš cestu, aj keď sa výsledky ešte nedostavili, dôveruj a neustále sa v dôvere upevňuj.
  • Iný, presnejší návod do svojich životných situácií už nepotrebuješ, pretože ťa nechce ovládať, miluje ťa a preto ti nechce diktovať inštrukcie ako otrokovi, ale chce ťa viesť ako syna, ako milovanú dcéru v slobode.
NIe si otrok

 Častokrát vôbec neviem presne čo, ako, kedy by bolo najlepšie spraviť, držím sa len prísľubu, že ak vykročím a budem mu dôverovať, tak ma povedie. Tak som vstal do nového dňa, za prísľubom šťastia a radosti a to som ešte netušil, že som vstal do nového, úžasného života v ktorom sa mení aj tá najobyčajnejšia a najvšednejšia vec v zázrak. A že sa blížim k naplneniu môjho sna.

 Aj ty vykroč spolu s nami na cestu objavovania radosti vo všedných chvíľach. Tvoj život bol draho vykúpený, na to aby bol prežitý v strachu, smútku, hneve či v depresii. Boh aj tebe hovorí: „Vykroč! Ja ťa povediem.“ a váš zármutok sa premení na radosť. (Jn 16,20)

Neváhajte využiť komentáre pod článkom. Dajte nám vedieť, ako sa Vám článok páčil. Alebo sa podeľte s nami o svoju skúsenosť / svedectvo. Nech aj Váš zážitok môže byť povzbudením pre ostatných.

Jozef a Vladka

Autor: Jozef Paulov

Ahojte, rád premýšľam nad životom, fascinuje ma psychológia, viera a technika. Mám vyštudovanú informatiku a náboženské štúdie a rád tieto oblasti prepájam, aby jedna podporovala druhú 🙂 . Mám úžasnú manželku, ktorá ma vo všetko podporuje a som už aj hrdý otecko. Verím, že moje zamyslenia a povzbudenia pomôžu mnohým z vás. VIAC o tom kto sme, prečo a ako sme založili ADONAJ.sk na stránke „O nás“

Autor: Jozef Paulov

Ahojte, rád premýšľam nad životom, fascinuje ma psychológia, viera a technika. Mám vyštudovanú informatiku a náboženské štúdie a rád tieto oblasti prepájam, aby jedna podporovala druhú 🙂 . Mám úžasnú manželku, ktorá ma vo všetko podporuje a som už aj hrdý otecko. Verím, že moje zamyslenia a povzbudenia pomôžu mnohým z vás. VIAC o tom kto sme, prečo a ako sme založili ADONAJ.sk na stránke „O nás“

Jozef a Vladka

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *